Rok 2015 sa chýli ku koncu. Ani vo sne by mnohých z nás nenapadlo, že pre spotterov bude jeho záver tak zaujímavý. Dôvom sú návštevy lietadiel, ktoré sme už v Bratislave, či dokonca v celej Európskej únií považovali za nemožné. Veď kto z nás by očakával, že v Bratislave uvidí ešte TU-134? Asi nikto, no napriek tomu sme ju mohli na letisku M.R. Štefánika vidieť. A to nikto z nás ešte ani netušil, že nás čaká ešte jedna rarita - návšteva Iljušinu 62, ktorých je letuschopných už len posledných 12 kusov. Zástupcovia bratislavského letiska nám vyšli v ústreti a umožnili nám dostať sa k tejto lietajúcej legende bližšie.
Pokiaľ sa premiér Slovenskej republiky vyjadrí, že chce podporiť vnútroštátnu leteckú dopravu, mali by sme takúto iniciatívu vítať. Problémom je, že sme na Slovensku a už sme si zvykli za takmer každým takýmto vyjadrením politikov vidieť nejaký podfuk. Hlavne, ak sa počas rovnakého týždňa objaví na scéne letecká spoločnosť, ktorá zhodou okolností chce prevádzkovať práve vnútroštátne lety. Znie to tak, ako keď si niekto dá postaviť kompu ešte predtým, než štát povie, že potrebuje niekoho kto má kompu.
Pokiaľ by však štát naozaj pristúpil k podpore pravidelných vnútroštátnych liniek, aké má možnosti? To sme sa pokúsili načrtnúť v našej analýze.
Správy o tom, že na Slovensku vzniká nová letecká spoločnosť vždy pútajú značnú pozornosť. Ale len málo z týchto plánov sa stane realitou. Ja si spomínam na plány spoločnosti Air Saravi, ktorá s flotilou Boeingov 747 a 737 chcela z Bratislavy spraviť hub európskych rozmerov. Z plánov neostalo nič viac ako pár letov do Moskvy so staručkým Tupolevom 134. Napriek tomu ma vždy poteší ak sa niekto predsa len pokúsi o založenie novej slovenskej leteckej spoločnosti. Avšak pri takýchto správach som vždy veľmi opatrný a pristupujem k nim s patričnou mierou kritiky.
Minulý týždeň rozčerila hladinu správa o vzniku novej leteckej spoločnosti Blue Slovakia, ktorá si sama dala titul národného dopravcu. Rozhodol som sa teda, že na rozhovor na telo pozvem zástupcu spoločnosti, pána Ing. Tomáša Černaja, ktorý túto výzvu prijal.
Pred piatimi rokmi – 5.10.2010 som napísal prvý článok pre svoj vtedy nový portál planecrazy.sk. Bol to prvý krok po asi mesačnom úsilí, kedy som testoval rôzne redakčné systémy, fotogalérie či dizajn stránky. Projekt, ktorý bol pôvodne plánovaný ako súkromná spotterská stránka sa medzičasom vyvinul a po piatich rokoch narazil na limit svojich možností. Aj preto Planecrazy odišlo a je tu Slovak Aviation.
Letectvo vo všeobecnosti za posledných pár rokov nie je práve najvhodnejším prostredím na podnikanie. Napriek tomu v roku 2013 vznikla v Bratislave nová letecká spoločnosť pod menom Go2Sky. Jej zakladateľ, pán Daniel Ferjanček, napriek súčasnej kríze letectva na Slovensku vidí aj po dvoch rokoch budúcnosť svojej spoločnosti optimisticky.
Keď mi pred dvomi rokmi Michal Toma z B-AirHandlingu medzi rečou spomenul, že sníva o tom, že by do Piešťan chcel pritiahnuť let s Boeingom 757 len som sa mierne pousmial a neveriacky sa spýtal, či v Piešťanoch dokáže tento typ s rozumným payloadom vôbec pristáť. Rovnakú reakciu u mnohých čitateľov vyvolala aj minulotýždňová správa, že španielsky veľkoklub Athletic Club Bilbao s týmto typom priletí na svoj zápas s MŠK Žilina. Z jedného letu nakoniec boli hneď dva - po prvom pristátí v stredu sa Boeing 757-200 registrácie EC-HDS vybral na záskok u SunExpress Germany, z ktorého sa krátko po 15:00 vrátil opäť do Piešťan. Nakoľko aj počasie sa patrične umúdrilo, využili sme možnosť priamo z plochy piešťanského letiska zdokumentovať túto vzácnu návštevu.
Rok 2014 sa skončil. Pre slovenské letectvo bol svojím spôsobom prelomový – po dlhej dobe, kedy sa v médiách spomínal krach jednej spoločnosti za druhou, sme sa dočkali aj pozitívnych noviniek. Dočkali sme sa vzniku hneď dvoch nových spoločností, tie existujúce sa pre zmenu dočkali prírastkov do flotily. Nových liniek sa dočkali v Košiciach aj v Poprade, pričom Bratislavské letisko spustilo na jeseň hotový ohňostroj oznámení nových liniek, s ktorým podľa všetkého bude pokračovať aj v prvých mesiacoch budúceho roka. Poobhliadol som sa späť na rok 2014 a pripravil pár úvah o tom, čo nás čaká v roku 2015.
V novembri 2013 ukončila svoju činnosť posledná slovenská letecká spoločnosť, ktorá prevádzkovala pravidelné linky. Na letiskách však nestáli zástupy cestujúcich, ktorí v ten deň chceli odletieť, ako tomu bolo v deň krachu SkyEurope. Nebolo to však kvôli tomu, že by krach spoločnosti bol riadený tak, aby sa nedotkol cestujúcich. Bolo to skôr kvôli tomu, že táto spoločnosť sa za 5 rokov svojej prevádzky stala pre cestujúcich tak bezvýznamnou, že vlastne takmer žiadnych cestujúcich nemala. Stala sa tak bezvýznamnou, že necítila ani potrebu ukončenie svojich aktivít oficiálne oznámiť.
Vážení čitatelia, článok, ktorý hľadáte, sa na tomto mieste už nenachádza. Po dlhých diskusiách s Petrom som sa rozhodol akceptovať jeho žiadosť a rozhodol som sa článok stiahnuť zo stránky. Nakoľko mám záujem na tom, aby sa bratislavské letisko rozvíjalo, snažím sa poukázať aj na veci, ktoré podľa môjho názoru na letisku nefungujú, respektíve na oblasti, v ktorých by mohlo dojsť k zlepšeniu. Bohužiaľ, namiesto otvorenej diskusie k problematickým bodom a možnostiam zlepšenia situácie, vyvolal článok miestami emocionálne reakcie vyúsťujúce miestami do verbálnych útokov voči stránke planecrazy.sk jej tvorcom.
Pravý spotter sa nemôže uspokojiť len s fotografovaním na domácom letisku, ale podľa svojich možností sa snaží za svojím koníčkom aj cestovať. Naše cesty spravidla vedú na veľké svetové letiská s bohatou prevádzkou, alebo na miesta, kde možno odfotografovať zaujímavý mix lietadiel. Pravdu povediac, menšie slovenské letiská nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Napriek tomu sa vyskytnú výnimočné situácie, keď sa aj výlet na malé slovenské letisko, odpočívajúce v očakávaní ďalšieho charterového letu o jeden-dva dni, oplatí.
Keď som sa minulý týždeň od nášho bývalého kolegu, pôsobiaceho teraz na letisku Sliač, dozvedel, akého návštevníka hostia, rozhodnutie bolo okamžité: tam musím ísť, otázka je len ako, kedy a s kým. Nakoľko bežná letecká prevádzka najmä v Európe je čoraz viac nudná a jednotvárna, chcem využiť každú príležitosť odfotografovať niečo vzácne. A tak sa po siahodlhých konzultáciách a zisťovaniach z mojej strany naša 5-členná výprava stretla 2.8.2012 popoludní pred novým terminálom letiska Sliač, aby urobila radosť svojmu spotterskému srdcu.
"Tati, raz budem pilotom!". Takúto vetu vysloví v živote veľa chlapcov, keď prvý krát zbadajú na oblohe lietadlo, alebo sa v ňom prvý krát vezú na dovolenku. Mnohých to relatívne rýchlo prejde, keď zbadajú na stavbe báger alebo sa odvezú električkou, pričom sa na chvíľku zmení aj ich vysnené budúce povolanie. U niektorých však tento sen pretrvá až do dospelosti.
Nie každému sa sen sedieť raz v cockpite lietadla splní. Tí vytrvalejší a šťastnejší sa jedného dňa pilotmi naozaj stanú. My menej vytrvalejší a šťastnejší však poväčšinou ostaneme s nohami pevne na zemi a do cockpitu lietadla nazrieme len zriedkavo. O to viac ma preto začiatkom júna prekvapil telefonát s výnimočnou ponukou - Chceš si zalietať na Airbuse?
Letná charterová sezóna 2012 je predo dvermi a tak vám ako už je zvykom prinášame prehľad destinácií a dopravcov, ktorí by mali obohatiť ponuku letov z bratislavského letiska. Pre slovenský charterový trh je typické, že cesty za dovolenkami sú sústredené do krátkej letnej sezóny, ktorá sa do vyšších obrátok rozbieha až v júni, hoci niektoré lety do teplejších destinácií lietajú po dlhšiu časť roka prípadne celoročne, predovšetkým Egypt.
Na deň presne pred desiatimi rokmi sa začala zlatá éra slovenského letectva. 13. Februára na pravidelnej linke NE030 z Bratislavy do Košíc sa na oblohu vzniesol Embraer 120 registrácie OM-SKY. Nasledovalo 8 rokov neustáleho rastu pre SkyEurope ako aj letisko Bratislava. Ale ako sa hovorí – po každej správnej párty príde vytriezvenie. V roku 2009 došlo k neodvratnému koncu SkyEurope ktorého následky možno badať ešte aj o takmer 3 roky neskôr.
SkyEurope si tak mnoho ľudí pamätá skôr v negatívnom zmysle, no ku krachu samotnému pritom nemuselo prísť. Stačilo, aby sa vedenie pri niektorých rozhodnutiach povznieslo nad svoje záujmy a lietadlá SkyEurope by mohlo byť vidieť na oblohe aj dnes.
V máji tohto roku sa mohol manažment bratislavského letiska tešiť. Po dlhej dobe, kedy sa bratislavské letisko v médiách spomínalo len pri krachu nejakej slovenskej leteckej spoločnosti, mohlo do médií vyslať pozitívnu správu. České aerolínie totiž oznámili svoj zámer v júni vytvoriť v Bratislave svoju bázu a začať lietať do šiestich nových destinácii (Paríž, Amsterdam, Brusel, Rím, Barcelona, Larnaka). Jednalo sa pritom o atraktívny produkt aj z hľadiska destinácii, letového poriadku ako aj úrovne služieb, ktorý mohol byť alternatívou k letom Ryanairu, ale aj letov z Viedne.
Ani nie 6 mesiacov neskôr sa však ČSA rozhodli od svojho zámeru ustúpiť a takmer úplne opustiť Slovensko. Toto rozhodnutie je zarážajúce v situácii, kedy predaj leteniek na Slovensku výrazne rastie (medziročne o cca 15%). Kde tedy udělali soudruzi v Praze chybu?
Hmla. Asi nikto ju nemá obzvlášť rád. Dokáže byť nepríjemná, dokáže zaliezť pod nechty, dokáže nám znepríjemniť život. Sú však oblasti ľudskej činnosti, ktoré dokáže obmedziť, ohroziť alebo úplne zastaviť. Keď sa niekedy na jeseň či v zime pozriete z okna, poviete si, že azda aj vtáky dnes chodia pešo. Ale čo lietadlá ? Aj keď schopnosť vidieť je v letectve kľúčová, moderná technika dnes dokáže priam zázraky a tak už ani hmla dnes nemusí lietanie úplne uzemniť. V tomto článku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to vlastne s lietaním za zníženej dohľadnosti je a nie je.
Len 45 minút autom od rýchlo rastúceho viedenského letiska, leží bratislavské letisko ktoré od zastavenia privatizácie v roku 2006 zažíva ťažké časy. Po páde domácich spoločností v roku 2009 klesol počet cestujúcich postupne až na 1,6 milióna v roku 2010. Nový terminál dokončený v júni minulého roku bol významnou investíciou do infraštruktúry letiska. Dostavba jeho druhej časti ako aj iné investičné projekty sa v súčasnosti realizujú, respektíve sú naplánované. Aby bolo možné tieto projekty financovať, hľadá letisko v súčasnosti nových partnerov, nemá sa však pritom jednať o predaj letiska ako v roku 2006. Nový prevádzkovateľ letiska má nielen investovať, ale priniesť aj nové nápady.
Martin Dichler sa s Marošom Jančulom, predsedom predstavenstva letiska Bratislava rozprával o nastávajúcich zmenách.